Všetko z Kováčovej/opekačka

Autor: Zsolt Sztakó | 12.6.2007 o 14:05 | Karma článku: 2,59 | Prečítané:  686x

  Bola to nedeľa a práve som mal návštevu, keď sa mi elektrický vozík zastavil. Jednoducho, ovládací blok vyhasol a nedal sa znova naštartovať.

 

Takže, celý nasledujúci týždeň som bol bez elektrického vozíka a tak som bol celkom imobilný.

Potom mi v nedeľu doniesli náhradný vozík, čo som mal doma, môj predchádzajúci elektrický vozík, ktorý vtedy ešte bol v celkom dobrom stave.

V nedeľu mala službu Vierka a ona mi povedala, že v utorok u nich bude opekačka. Budú tam Peťo, Tomáš a Maťo a oni tri, Monika, Janka a ona, pozvali aj mňa.

Že aká bola táto opekačka? Už si ani nepamätám, len to mi utkvelo v pamäti, že som sa cítil fajn, ako vždy, keď som s priateľmi. Ešteže mám tie fotky, čo mi oživujú moju pamäť.

Bolo to o tretej, keď sme sa vybrali do Vierkinho domu, čo ani nie je ďaleko od ústavu. Predtým, keď som bol prvýkrát v Kováčovej, ešte nebola tak dokonale vybudovaná infraštruktúra a veru bolo to trochu nebezpečné, keď som išiel k tetiným, ako som tu už písal, ale teraz v dedine už všade vedú chodníky. Takže, raz-dva sme stáli pred Vierkiným domom.

Kočky doniesli aj svoje deti a tak nám bol veselo. Potom, neskôr prišiel aj Števo, ktorý bol tiež sanitár, ale potom sa oženil a teraz je doma s deťmi.

Podľa mňa, Števo má fantastický hlas a ešte si pamätám, ako som bol nadšený, keď som prvýkrát počul tú pásku, na ktorej si hral vlastné skladby iba jedinou gitarou.

Začínalo sa opekanie: na začiatku len veľký dym, iba pár minút a všetci sme smrdeli, ale nakoniec to dopadlo dobre, lebo mäso naozaj bol vynikajúce! Mimochodom, dym patrí k opekačke, inak to ani nemá svoju atmosféru.

Medzitým aj foťáky pracovali a bolo urobených niekoľko fotiek. Monika a Janka sú fajčiarky a ja som vždy chcel vedieť, čo je na tom dobré. Teraz som to aj vyskúšal, o čom svedčí aj jedna fotka/môžem povedať, že moje skúmanie nebolo úspešné, lebo fajčiarom ani doteraz nerozumiem/.

Začali sme jesť, mňa Monika obslúžila, lebo som nemal prístup ku stolu. Monika je veľmi svedomitá a keď ju nezastavím, asi celú noc nezaspím:).

Potom prišla teta s Tomášom, ale Tomáš ihneď zmizol s kamarátmi. Števo sa naopak, rozlúčil, lebo mu išiel autobus.

Bol to pekný deň!

Bolo už po ôsmej, keď sme sa vybrali naspäť do ústavu, lebo režim je prísny, na deviatu musíme byť v ústave. Vierkiny nás odprevadili.

Ešte sme urobili pár fotiek vo vestibule a už sme museli byť na oddelení.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Alena Holka Chudžíková

Musíme si vybrať, či sme Slováci, alebo Maďari?

Ak zákony nepoznajú viacnásobnú národnostnú identitu, je čas to zmeniť.


Už ste čítali?