Všetko z Kováčovej/Športové hry

Autor: Zsolt Sztakó | 3.6.2007 o 17:20 | Karma článku: 2,32 | Prečítané:  688x

Streda, o pol šiestej ráno keď sa zobudím, vedľa mňa, na druhej posteli Maťo ešte chrápe.

Aj včera sa vrátil do izby večer o jedenástej a potom ešte pozeral nejaký film do druhej ráno. Minule som ho už musel upozorniť, že ja chcem v noci spať a odvtedy aspoň tichšie pozerá filmy. Inak, vychádzame dobre, pravda je aj to, že celý deň ho vidím len sem-tam.

                                                                 ...

Rozmýšľam nad tým, čo ma celý deň čaká a len teraz si uvedomujem, že dnes nemáme žiadne procedúry, lebo dnes a zajtra budú športové hry. Športové hry sa uskutočňujú každý rok v druhom júnovom týždni.

Už dva alebo trikrát som bol tu, keď sa  práve konali športové hry a aj ja som sa zúčastnil na nich, ako každý pacient, ktorý sa aspoň ako-tak hýbe. Moja disciplína bola, hod granátom. To je najľahšia disciplína a preto sa tu zúčastňuje najviac pacientov. Pre mňa vlastne aj táto „najľahšia“ bola ťažká a preto namiesto toho, že by som odhodil granát, jednoducho som ho                                                                                             spustil dole.

Pre túto moju akciu som mal aj ideológiu/nikdy nič nemôžeš robiť bez ideológie, lebo inak to bude jednoduché lajdáctvo/: Zbytočná je námaha, keď ani šancu nemáš, že zvíťazíš!

                                                                                        ...

Tentokrát sa ja nezúčastňujem  na žiadnej disciplíne, lebo prišiel som len minulý týždeň a nemohol som sa pripravovať. Pacienti sa už niekoľko týždňov pred športovými hrami začnú pripravovaťna svoju disciplínu.

Ešte ani pred mesiacom nebolo jasné, či sem prídem, všetko sa odohralo tak rýchlo. Mama ešte minulý rok podala žiadosť, že chce ísť do kúpeľov, lebo už aj s rukami aj s kolenami má vážne problémy. Začiatkom apríla dostala odpoveď, že v júny pôjde na tri týždne do Kováčovej do Detvana na liečenie. Teraz ešte bolo treba vyriešiť môj problém, s kým budem doma ja, lebo otec vtedy mal najviac práce s vinohradom.

Tak sme teda podali žiadosť, že aj ja by som chcel ísť do Kováčovej. Bolo to unáhlená práca, otec si veľa dopisoval s poisťovňou, s ministerstvom zdravotníctva, ale koniec koncov to vyšlo. Takže spolu sme nastúpili do Kováčovej, ja do NRC a mama do Detvana.

                                                                         ...

Laco vstúpi do izby, pozdraví sa a zapne lampu nad mojou posteľou. Ide do kúpelne a napustí vodu do lavóra. Začne umývanie a medzitým povie jeden vtip, ktorý včera počul. Tak je nám tu veselo, začína deň.

                                                          ...

Síce som sa nezúčastnil v žiadnej disciplíne, ale aj tak, vtedy som dostal jedinú medailu, ktorá aj teraz tu vysí z lampy.

Jaro bol veľký športovec, hovoril mi o svojich plánoch, že v roku 2008 sa chce zúčastniť v  Pekingu na paralympiáde. Aj vtedy vyhral štyri, alebo päť medailí a jednu mi daroval z priateľstva.

                                                                   ...

Je deväť hodín keď vyjdem na terasu, tam už je príprava v plnom prúde. Ani nie o hodinu na to začína prvá disciplína. Marian je všade prítomný, on to tu všetko diriguje.

Pacienti už dostávajú štartovacie čísla a pomaly sa aj oni zhromažďujú.

Na terase je aj malá výstava, invalidné vozíky vo všetkých kategóriách, jedna pani dá aj do mojej ruky letáky.

Slnko svieti a ja už teraz vidím, že budeme mať horúci deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Alena Holka Chudžíková

Musíme si vybrať, či sme Slováci, alebo Maďari?

Ak zákony nepoznajú viacnásobnú národnostnú identitu, je čas to zmeniť.


Už ste čítali?