Všetko z Kováčovej/Piešťany3

Autor: Zsolt Sztakó | 20.5.2007 o 19:31 | Karma článku: 1,44 | Prečítané:  577x

Za niekoľko minút je desať a je sobota. Dnes mám iba vaňový kúpeľ, hoci cez týždeň mám aj päť procedúr denne.

Čakám pred dverami, teraz som tu len sám vozíčkár, hoci keď som prišiel, ešte tu bol jeden starší arab, ale pred chvíľou ho zobrali dovnútra. Zostali sme tu asi ôsmi, väčšina sú arabi a debatujú medzi sebou, a tiež tam sedí jeden žid. O chvíľu príde aj druhý, zasadne si vedľa neho a začnú sa rozprávať po rusky. Arabi sú väčšinou mladí ľudia a oni sú obidvaja starí.

                                                                         …

Miloš príde a zoberie dnu moju knižku a ja viem, že za chvíľu ma bude volať. Znervózňujem sa, lebo otca ešte nikde nevidím. Keď sme prišli, on položil knižku na stolík a povedal mi, aby som čakal tu a on išiel dole do bufetu na kávu. Cez týždeň síce mám len o jedenástej vaňový kúpeľ, ale v sobotu to neberú tak prísne. Takže otec im ráno zavolal a oni povedali, že môžeme prísť aj skôr.

                                                                             …

 Konečne, volajú ma a aj otec sa objaví. Zapnem vozík a zacielim do dverí, kde teraz stojí Peter. Pozdravíme sa a on ukáže, ktorá kabína je moja. Otec príde za mnou, keď ja už stojím pred kabínou.

                                                                         …

Voda je horúca, ale ja mám rád takú vodu, aspoň sa dobre uvoľním. Niekedy mi je tak dobre, že keď ma vyberú z vane a ľahnem si na posteľ v kabínke, len tak mi búši srdce, akoby mi bolo úzko tam vo vnútri. Ale to je nič, vydržím. Masáž mám každý druhý deň a odkedy sem chodím, už každého maséra poznám dobre. Skoro tá istá partia tu robí ktorá aj predtým, keď sme začali sem chodiť, len málo sa zmenilo.

Práve včera nastúpil nový masér a ja som ho hneď spoznal. On je Stano, pred pätnástymi rokmi ešte bol ošetrovateľ v Pro Patrii, keď som tam bol prvýkrát. On tam bol vtedy najlepší ošetrovateľ a o mňa sa staral zvlášť. Prišiel aj neskoršie večer a dal ma do postele, aby som nemusel ísť už o šiestej. Oživili sme si spomienky, ja som spomenul ako bol vtedy mladoženáč, ale on povedal, že už je rozvedený. Hovorí, že často ma vidí v parku ako sa túlam hore-dole, alebo len tak sedím a pozerám si okolie.

                                                      …

 Príde Miloš a spytuje sa, či je dobrá voda, no ja len kývnem hlavou, hoci v hrudníku moje srdce už búši dosť divoko a potím sa ako v saune, ale počítam tak, že za niekoľko minút ma vyberú z vane. Ešte si spomínam na tie staré vane, ktoré asi pred piatymi rokmi vymenili za modernejšie. Vtedy mi dali pod hlavu vankúšik, lebo tie vane nemali ešte opierky pod hlavu. Opierku mám aj pod nohami, lebo vaňa je o pár centimetrov dlhšia ako som ja, a keď sa mi tam šmykne, začnem sa topiť. Našťastie v poslednej chvíli sa objaví otec aj Miloš, vyberú ma a ja konečne dychčím na posteli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako amatéri pripravili gigantov o miliardy? Našli absurdný recept

Cielia na problematické firmy, ktorých akcie stoja pár dolárov.


Už ste čítali?