Všetko z Kováčovej/Piešťany2

Autor: Zsolt Sztakó | 13.5.2007 o 7:56 | Karma článku: 1,78 | Prečítané:  619x

  S Basanom som sa už nestretol niekoľko rokov, hoci predtým sme sa stretávali v každom roku, keď sme boli v Piešťanoch.

 

My sme boli tam tri týždne, ale on s mamou a sluhom celé leto. Jeho sluha sa volal Selim, bol z Indie a on mi povedal, že v tomto období je v Kuvajte neznesiteľná horúčava, a preto sa zdržiavajú každé leto v Piešťanoch.

Basan neustále recituje niečo v arabčine, kým čakáme na procedúry, alebo sme na prechádzke, jeho jazyk sa pohybuje za zubami a ja som si dlho nevedel predstaviť, že o čo to ide, až mi napadlo, že asi z koránu recituje.

V Piešťanoch od jari do jesene je celá arabská komunita a nielen dospelí ľudia, ale aj deti. Ba čo viac, deti sú vo väčšine, lebo v každej rodine sú tri, štyri deti. Príde stará mama na liečenie a s ňou aj dcéra aj zať a štyri deti. Len málo arabov vidím, ktorí prišli sami, sú to všetko mladí ľudia. Ich už poznám, lebo v každom roku sa vracajú do Piešťan a veľa z nich aj dobre rozpráva po slovensky.

Vlastne aj po anglicky som sa preto naučil, aby som vedel s nimi komunikovať. Moja mladšia sestra na začiatku devätdesiatych rokov chodila do gymnázia a tam sa učili nemčinu. Vtedy som pocítil, že aj pre mňa by bolo vhodné ovládať nejaký cudzí jazyk a tak som si niekedy vypožičal jej knihy a tak som sa učil nemčinu. Vtedy sme každý rok chodili do Piešťan, kde bolo veľa arabov a oni chceli so mnou kominukovať, čo sa pravda nepodarilo, lebo oni rozprávali po anglicky, ale ja som nerozumel. Tak som sa rozhodol, že asi nemčina nebude pre mňa ten vhodný jazyk, a vymenil som ju preto za angličtinu.

Aj tentoraz som bol najprv samouk/vlastne všetko, čo doteraz viem som sa naučil ako autodidakta/, ale rýchlo som prišiel nato, že ak sa chcem poriadne naučiť po anglicky, tak budem potrebovať nejakého učiteľa, ktorý ma bude konrolovať. Tak som si našiel Humbolt- diaľkové štúdium a dokončil som si základný kurz angličtiny.

Musím ešte niečo napísať. Doteraz posledný krát sme boli v Piešťanoch asi pred troma rokmi. Vtedy som sa stretol s dvojičkami, ktoré mali devätnásť rokov a boli tam s mamou. Chlapec bol Hammadi a jeho sestra Mona, pochádzali z Bahreinu. Hammadi sedel vo vozíku kvôli autohavárii a podľa mňa bol veľmi sebecký. Všetko muselo tak byť, ako to on chcel a bolo vidno, že aj matka aj sestra to úplne tolerujú, ba čo viac, berú ako samozrejmosť.

Pre mňa to bolo čudné, lebo jeho sestra študovala v Amerike a veru mala dosť konfliktov s mamou, lebo mala iný životný štýl, ako ona. Raz zúfalo prišla ku mne, aby som išiel s nimi ku dcére. Nevedel som presne o čo ide, ale tušil som, že zase sa pohádali. Išiel som s nimi, lebo som ju nechcel odmietnuť, ale nevedel som, čo budem hovoriť. Chvála Bohu, ani nebolo treba nič povedať, lebo problém sa asi vyriešil sám. Ja som sa mohol vrátiť naspäť.

Ako sme išli domov, oni ešte zostali a až o týždeň išli domov.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako amatéri pripravili gigantov o miliardy? Našli absurdný recept

Cielia na problematické firmy, ktorých akcie stoja pár dolárov.


Už ste čítali?