reklama

Všetko z Kováčovej/Zážitok

Na tomto mieste som už spomínal, že ja chodím na liečenie nielen do Kováčovej, ale aj do Piešťan, kde som tiež zažíval mnoho krásnych chvíľ, o čom chcem písať v budúcnosti aj tu. Čo sa týka tých dvoch, na prvý pohľad tak rozličných miest? No, to už nechám na teba milý čitateľ, aby si uhádol ty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

...

Som vonku, vo veľkom parku a príroda mi dáva najavo, že už je neskorá jeseň, poobede sa už rýchlo stmieva.

Odrazu sa rozhodneš tak, že nejdeš domov, ale namieriš si to do kultúrneho centra, ktoré stojí uprostred parku. Pravda, je trochu komplikované dostať sa dovnútra, ale vždy nájdeš takých ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť ti, otvárať dvere pred tebou.

V kaviarni už sedia samí oldgirls a oldboys a pijú kávu, počuješ nemeckú reč a viditeľne čakajú na niečo. Keď uvidíš podobné scény, tak to vyvoláva v tebe pocit bohatstva. Napriek tomu, že vieš, že to nie je žiadna elita, oni sú príliš snobskí na to, aby im stredoeurópske kúpelné mestečko stačilo. Títo muži a ženy sú dôchodcovia. Mladých ľudí tu len ledva vidieť, aj tí sú len zamestnanci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, že sa niečo chystá, sa aj inak dá zbadať. Jedna žena pri jednom stole predáva lístky. Potom, akoby sa to všetko odohralo na tajný pokyn, každý zanecháva to, čo dovtedy robil a ľudia sa poberú smerom ku koncertnej sále.

Medzitým si ty popozeráš obrázky, ktoré sú vystavené v malej galérii. Maľby sú krásne, ale ceny nie sú pre teba. Na jednej maľbe sa objavuje kúpeľný detail a s radosťou poznania skúmaš ďalej. Chodba sa vyprázdnila a ty zostaneš sám, okrem teba sú na chodbe len zamestnanci.

Vnútri začala hrať hudba, dobrý džes, evergreeny, niektoré melódie ihneď rozpoznáš.

S hlasitosťou nie je problém, aj cez dvere dobre počujem. Tá žena, ktorá predtým predávala lístky, príde k tebe a ponúka ti, že môžeš vojsť aj ty, ale ponuku odmietneš. Ešte zostaneš. Radšej si popozeráš maľby a počúvaš hudbu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale po prestávke ideš dnu.

Okrem teba ešte piati sedia vo vozíku. Vychutnávaš si, že nie si stredobodom pozornosti, lebo tu je celkom obvyklé, keď niekto sedí vo vozíku.

Začína druhá časť programu. Big Band začne hrať, pod vozíkom sa trasie zem. Celkom tak, ako keď pred vaším domom jazdia kamióny.

Spevákov ledva vidieť kvôli reflektorom, to tvoj zážitok vyruší a myslím, že aj oni to cítia podobne, lebo tak je ťažšie nadviazať kontakt s publikom. Je to také, ako keby herec v divadle bol nútený hrať bez tváre.

Ale kapela hrá dobre a to je hlavné! Hudobníci hrajú v červených smokingoch a každý hrá skvelo so svojím nástrojom. Teraz je sólo a reflektor padá na bubeníka. Osvetlenie vždy padne na toho, kto hrá sólo. Chudák orchester!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šou sa skončí. Potlesk.

Toľko.

Zsolt Sztakó

Zsolt Sztakó

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Zsolt Sztakó, a že kto som? Dobrá otázka. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu