reklama

Všetko z Kováčovej/Prítomnosť

Je pondelkové dopoludnie, sedím pri počítači a píšem. V tomto čase robím najmä toto a tiež surfujem na internete, odkedy mám celodenný internet. Už aj na vzdelávanie používam internet, takto je to jednoduchšie vyhľadávať ako v knihách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Takže, od deviatej, ako skončím ranné procedúry/obliekanie, naraňajkovanie, rannú hygienu atď.../, sadnem si za počítač a začnem písať. Mám toľko rozpracovaných projektov, že musím makať, aby som všetko stihol a pritom ešte stále meniť jazyky, raz písať v maďarčine, raz v slovenčine a niekedy aj v angličtine...

Okolo jedenástej príde otec a donesie Nový Čas, v ktorom už je aj ten článok o mne. Trochu som prekvapený, lebo novinár bol len vo štvrtok u nás. Vlastne, ani to nevieme, že ako sa dozvedel o mne...V stredu zazvonil telefón, mama zdvihla a vtedy sa ohlásil pán Mindák z Nového Času. Chcel so mnou hovoriť, ale mama mu vysvetlila, že my by sme sa asi ťažko vedeli dohodnúť, lebo ľudia si najprv musia zvyknúť na moje rozprávanie a tak sa s ňou dohodol, že vo štvrtok ráno o deviatej príde k nám. Potom, ako mama prišla do mojej izby, začali sme hádať, ako sa mohol dozvedieť o mne a zhodli sme sa, že asi z rádia. Pred dvoma týždňami som mal prezentáciu knihy v Šahách a ako som sa dozvedel, vtedy ma hľadala jedna redaktorka zo Slovenského rozhlasu. Asi jej povedali, že aká je situácia, že so mnou ťažko bude môct urobiť nejaké interwjú, tak ona neprišla, ale rozprávala o mne v rádiu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štvrtok ráno, presne o deviatej prišiel novinár, bol to príjemný muž, asi v mojom veku. Hlavne rodičia odpovedali na jeho otázky, rozprávali o začiatkoch, ako to všetko začínalo. Mal som vtedy sedem rokov... ja som len sledoval ich rozhovor a potom som ja bol model, keď robil fotky.

...

Minulý týždeň som mal nabitý program. Ešte v pondelok som začínal s tým, že sme išli do Banskej Bystrice na Úrad rodiny a sociálnych vecí, lebo sme sa odvolali na rozhodnutie o osobnej asistencii, ktoré vydal Levický úrad a chceli mi uznať iba tri a pol hodiny denne. Museli sme znovu vyplniť ten dotazník čo sme už raz vyplnili a mňa prekvapilo, že ako môžu byť úrady také bezcitné. Fakt, doma mi často hovoria, že som naivný, vôbec nepoznám reálny život. Možno, že majú pravdu? Som naivný, alebo len rozmýšľam logicky?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predsa, prečo nie sú tam prítomní takí ľudia, ktorí aspoň majú predstavu, čo je to starať sa o postihnutého? Lebo tie úradníčky nemali o tom ani šajnu, to som presvedčený. Aspoň to by mali urobiť, že výdu zo svojich kancelárií a spoznajú náš život a potom podľa toho sa rozhodnú. Veď autá majú a oni sú predsa mobilnejší ako my.

...

To bolo v pondelok a štvrtok som už spomínal. Ešteže som mal dva voľné dni a vtedy som stihol napísať blog, aj životopis som napísal, čo budem posielať pre Centrum samostatného života. Ich webovú stránku som navštívil prvýkrát asi pred mesiacom, keď som dostal rozhodnutie o osobnej asistencii. Vtedy mi Peťo Grna poslal linku na ich stránku, aby som si preštudoval zákon. Odvtedy som sa tam často vracal a postupne som sa zoznámil s ich cieľom. Ako aj názov hovorí, ich cieľom je, aby zabezpečili samostatný život aj pre postihnutých ľudí, ale preto sa aj my musíme aktivizovať, ukázať pre spoločnosť, že sa aspoň snažíme! Úctihodný cieľ, s čím sa stotožňujem aj ja a preto som napísal e-mail, v ktorom som im zagratuloval a krátko som sa aj predstavil. Hneď na druhý deň som dostal odpoveď a požiadali ma, aby som im napísal môj životopis, aby ma mohli predstaviť na ich webovú stránku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...

Viem, že to nie je dokonalé, najmä s gramatikou mám problémy, ale dúfam, že v nedeľu Janka aj to opraví. S Jankou sme pred pár mesiacmi začali spolupracovať, keď som začal tento blog písať. Vtedy som dostával veľa kritiky, že moja slovenčina je príšerná, nepoznám vôbec slovenskú gramatiku a tak som začal niekoho hľadať, kto by mi bol ochotný pomôct. Vtedy mi napadla Janka, ktorá je učiteľka. Janka je tá veková kategória, ako moja mladšia sestra a tak ju poznám od detstva.

Každú nedeľu príde ku nám a opravuje najnovšie články, čo ja potom týždenne vložím do blogu, ale ma aj kontroluje, lebo mi povie, čo mám lepšie vysvetliť, aby si ma Ty, vážený čitateľ, lepšie pochopil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy ju volám, že ona je moja spoluautorka, ale ona to neberie a tak sa dohodneme, že je lektorka. No, čo na to povedať, je skromné dievča, presne ako ja:).

Zsolt Sztakó

Zsolt Sztakó

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Zsolt Sztakó, a že kto som? Dobrá otázka. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu