Bola to nedeľa a práve som mal návštevu, keď sa mi elektrický vozík zastavil. Jednoducho, ovládací blok vyhasol a nedal sa znova naštartovať. pokračovanie článku
Streda, o pol šiestej ráno keď sa zobudím, vedľa mňa, na druhej posteli Maťo ešte chrápe. pokračovanie článku
Už pred troma mesiacmi som začal organizovať toto stretnutie s priateľmi. Ako dôvod, mi to vyhovovalo, že teraz akurát oslavujem štyridsiatku. pokračovanie článku
Za niekoľko minút je desať a je sobota. Dnes mám iba vaňový kúpeľ, hoci cez týždeň mám aj päť procedúr denne. pokračovanie článku
S Basanom som sa už nestretol niekoľko rokov, hoci predtým sme sa stretávali v každom roku, keď sme boli v Piešťanoch. pokračovanie článku
Reného poznám ešte z Jánskych Lázní, kde som bol trikrát v osemdesiatych rokoch. Posledný krát som bol v detskom ústave, keď sme sa stretli, ja som mal sedemnásť rokov a on štrnásť. pokračovanie článku
Zapol som televízor, akurát bol Reflex, na obrazovke sa zjavil Peťo, reportáž bola o jeho osude, tak detailne ho ešte ani ja nepoznám... pokračovanie článku
Svet sa chystá na Veľkú noc a ja som v jednom časopise našiel zaujímavý článok: pokračovanie článku
Zuzka bola taká chudučká, že sa úplne stratila vo vozíku. Mala osemnásť rokov a bola pred záverečnými skúškami v gymnáziu, keď sa jej stala nehoda. pokračovanie článku
Presne pred Veľkou nocou som prišiel do Kováčovej. To bolo celkom fajn, lebo ani tak nemám rád tento sviatok. pokračovanie článku
Presne o 15: 30 v kinosále začína diafilmová prednáška o horolezeckej expedícii, ktorá smerovala do Himalájí a mala vytýčené ciele, aby si podmanila niekoľko štítov. pokračovanie článku
Zvláštna hra života, že v tomto roku v rodine traja máme jubileum. Mama oslavuje šesťdesiatku, môj starší švagor Tibor päťdesiatku a ja štyridsiatku. Mama a švagor mali narodeniny vo februári a preto sme im zavinšovali v posledný februárový víkend. Vtedy bol slávnostný obed.
Osud to zariadil tak, že moja staršia sestra Marta s jej rodinou býva pri Bratislave a mladšia sestra Tímea sa vydala do Maďarska a žijú pri Budapešti. Tak teda žijeme rozhádzane, ale približne v každom štrvťroku je naša rodina spolu. Aj teraz sme spolu. pokračovanie článku
Na tomto mieste som už spomínal, že ja chodím na liečenie nielen do Kováčovej, ale aj do Piešťan, kde som tiež zažíval mnoho krásnych chvíľ, o čom chcem písať v budúcnosti aj tu. Čo sa týka tých dvoch, na prvý pohľad tak rozličných miest? No, to už nechám na teba milý čitateľ, aby si uhádol ty. pokračovanie článku
Je trištrvte na osem a zhromažďujeme sa pri výťahoch, my, ktorí máme o ôsmej procedúru. Pre pacientov sú určené tri výťahy, ale jeden z nich je stále pokazený, tak vlastne máme len dva výťahy v prevádzke. Problém je vtedy, keď aj z tých dvoch sa jeden sa pokazí. Vtedy môže trvať aj pol hodiny, kým sa dostaneš dole na prízemie, alebo tam, kam máš ísť na procedúru. pokračovanie článku
Čakajúci na vozíkoch pred telocvičňou celkom blokujú premávku na chodbe. Aj chodiaci len ledva prejdu a keď nejaký vozíčkár chce prejsť, tak musíme preňho uvoľniť cestu. O desiatej sa začína skupinový telocvik a pomaly sa zhromažďujeme, niektorí teraz skončili inú procedúru, niektorí prídu rovno z oddelenia, donesú ich sanitári alebo sestričky a zaparkujú vozíky na chodbe. Ja som od ôsmej mal dve procedúry, tak som ešte bol vonku pred budovou, na vzduchu. Ako sa vraciam dnu, len vtedy zbadám na hodinkách, že koľko je hodín. Akurát keď prichádzam, vtedy chlapci zatvárajú dvere do telocvične. pokračovanie článku
Je pondelkové dopoludnie, sedím pri počítači a píšem. V tomto čase robím najmä toto a tiež surfujem na internete, odkedy mám celodenný internet. Už aj na vzdelávanie používam internet, takto je to jednoduchšie vyhľadávať ako v knihách. pokračovanie článku
Je trištvrte na osem. Ešte sa naraňajkujem, ale okolo mňa už upratuje sanitárka, lebo o pol deviatej začína vizita. pokračovanie článku
Na ltv /liečebnú terapeutickú výchovu/ chodím na deviatu. V izbe sú štyri terapeutky, ale aj na opačnej strane je jedna izba, tam sú tiež štyria. Tak, podľa toho, ako odbočíš na konci chodby, tam dôjdeš. V prvých dňoch bol aj z toho zmätok, posielali ma sem a tam, nevedeli sa dohodnúť, že kde ma chcú. Naposledy som cvičil vedľa a cvičil so mnou Marian, teraz cvičím tu s Erikou. pokračovanie článku
Na ramene mala vytetovaného motýlika. Keď som ju prvýkrát videl, ona cvičila na chodbe, síce ešte sedela vo vozíku, ale už sa učila chodiť. Neskôr jej zobrali vozík a chodila s palicou. pokračovanie článku
Sme na terase. Sem chodia fajčiť najmä pacienti, no aj personál, ale aj slnko tu svieti najdlhšie a tak aj opaľovať sa chodíme sem, keď už inde nesvieti slnko. Teraz sme tu štyria, všetci vozíčkári, ostatní fajčia pod arkadom. pokračovanie článku
Peter a Tomáš. Ako sme sa spoznali, už si ani nespomínam. Oni dvaja tiež sedeli na vozíku, mali skoro rovnaký vek a obidvaja boli štíhli, takže celý ústav ich poznal ako „Špagetky“. Vo mne vždy budili taký dojem, akoby boli dvojčatá, ale nie, Peťo žil v Žiline a Tomáš v Bardejove. pokračovanie článku
Ujo Jožko bol tetin muž. Ujo bol u nás v dedine ešte v šesťdesiatych rokoch predseda Miestneho národného výboru a teta bola jeho sekretárka. pokračovanie článku
V pondelok podvečer mi Mišo povedal, že po večery vo vestibule bude rozlúčková party. V stredu ide väčšina z partie domov. Odkedy sem chodím, tu sa vždy vytvárajú nejaké partie z pacientov ktorí majú skoro rovnaký vek, rovnaké záujmy, alebo len tak, aby boli spolu. Najmä mladí ľudia si nájdu spoločnú reč a zabávajú sa spolu. pokračovanie článku
Zuzka a ja sa už poznáme veľa rokov, ona robí v grafickej dielni, a ja sa vždy pýtam k nej, keď som v Kováčovej. pokračovanie článku
Telo mám ako oheň, hlava ma bolí, a veru, to nie ten najlepší pocit. Už druhú noc mám vysokú horúčku. Všetko sa začína tak okolo desiatej, je mi strašne zima, a potom, tak okolo polnoci som už ako oheň, a do rána sa potím, akoby som bol v saune. pokračovanie článku
Za rohom je maličký kostol. Vyjdeme z ulice, zabočíme doprava a druhá budova je kostol. Za ním je už len kúpeľný dom Detvan a detský ústav Marína. Aj z Maríny chodia do kostola detičky, najmä v nedeľu. pokračovanie článku
Prvý deň v Národnom rehabilitačnom centre. Síce som už tu ako doma, ale predsa... predsa som osemdesiat kilometrov od domova. Síce mám tu tetu, ktorú ma ostatní závidia, ale predsa to nie je doma, kde poznám všetkých, a aj oni poznajú mňa. pokračovanie článku
Ráno o tretej, keď ujo, môj spolubývajúci, zobudí sa a začne vykrikovať. Ujo má vyše sedemdesiat rokov a často rozpráva mimo. Sestričky hovoria, že to je od liekov čo dostane, ale mne to nepomáha. Ja chcem noci spať. pokračovanie článku
Do Kováčovej som prišiel 27. septembra. Síce som tu už siedmi krát, ale nikdy predtým som tu ešte nebol na jeseň. Jeseň je mojim najobľúbenejším ročným obdobím, lebo príroda je pestrofarebná a všade sú fantastické farby. Tešil som sa a zároveň som bol zvedavý, že aká je jeseň v Tatrách. A veru poviem vám, nesklamal som sa, bola to naozajstná nádhera. pokračovanie článku
Budíček každé ráno je o pol šiestej. Prísny režim, ale ani doma nespím oveľa dlhšie. pokračovanie článku
Ahoj! Už dávnejšie som nepísal sem nič, ale teraz bol som v Kováčovej v Národnom Rehabilitačnom Centre, a teraz chcem tu napísať taký denník, že ako a čo, lebo vy, čo máte to šťastie žiť zdravý, podľa mojich skúsenosti, máte len málo predstav, že ako žijeme mi, handicapovaný ľudia. Takže, budem tu všeličo písať, a bol by som rád keď aj vy by ste mali nejakú otázku, alebo aj niektorý handicapovaný napísali ich názor. Tak to bude určite zaujímavý blog. Ja sa už teším. pokračovanie článku
Volám sa Zsolt Sztakó, a že kto som? Dobrá otázka.
stakostonline.sk
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
